S atletikou začala ako šiestačka na ZŠ na Kulíškovej ulici, keď v roku
1962 otvorili prvú experimentálnu športovú triedu s atletickým zameraním
v Československu. Pod vedením Pavla Safka, ktorý ju ako telocvikár
rozbiehal, zo všestrannej prípravy už v pätnástich skočila 555 cm a ešte
pred 17. narodeninami 595 cm, s vetrom aj 600. Životnú formu dosiahla v
roku 1970, v ktorom maturovala. Uprostred februára na halových
majstrovstvách Slovenska v Bratislave prvý raz regulárne skočila za šesť
metrov (čs. halový rekord 617 cm), a keď o týždeň vyhrala v Jablonci aj
federálny šampionát (602), poslali ju na premiérové halové majstrovstvá
Európy do Viedne, keď nemala ani 19 rokov.
Tretím pokusom skočila 636 cm, čo bol 4. najlepší výkon v súťaži a je to
doposiaľ slovenský juniorský rekord. Z troch pokusov v užšom finále
mala platný len jeden (626) a skončila siedma zhodným výkonom ako šiesta
Švajčiarka Meta Antenenová, no s horším druhým skokom. Napriek tomu
dosiahla najlepšie umiestenie zo 14 členov výpravy.
Na HME 1973 by Devínskej 636 znamenalo zisk striebra, v roku 1975
dokonca zlata - lepší výkon dosiahla siedma až v r. 1985. Na čele čs.
tabuliek 1970 figurovali tri jej skoky: v júli v Považskej Bystrici aj v
auguste vo francúzskom Pulversheime vyhrala výkonom 634. Ku štyrom
slovenským titulom v sérii (1969 - 1972) však letný federálny nepridala a
viac ako 636 cm už neskočila. V roku 1974 sa jej narodila dcérka. "Po pôrode som sa chcela vrátiť pod vedením Tibora Kladeka, ale zlomila som si nohu v členku - a bolo po kariére," uviedol portál atletika.sk.